Sychravé dni spisovateľky II

Sedím v tichu, v kresle a mierne mi cuká okom. Snažím sa spomenúť si, ako sa to všetko vlastne začalo. Kedy som zmenila štýl svojho písomného prejavu a prestala zarábať.

Kričala som, že odmietam zásobovať dementný dav – masu z priemernosti a slabomyseľnosti ďalšími dávkami podradných lží, ale aj tak som to robila. Servírovala som im s pravidelnosťou, ktorej frekvenciu určovali vydavateľstvá, iba to, čo chceli. A čo chceli? Odpoveď na túto otázku a hádanku Hádaj, na čo myslíme, bola vždy ľahká: Krikľavo – lepkavo – sladký gýč, ktorý vám obalí mozog a pohlavné orgány.

Sychravé dni spisovateľky I

Búchala som na dvere vydavateľstva ČURÁK a spol. a prosila, aby mi vydali knihu.

„Prosíím, prosíííííím! Vydajte mi knihu!“

Odtiaľ sa však neustále iba ozývalo spoza dverí: „My vydávame iba komerčné braky! Zmiznite!“

„Ja budem bojovať o priazeň väčšiny! Sľubujem!“

„My sme vydavateľstvo slaboduchej literatúry pre zhýčkaný dav bez vlastného úsudku! Odpáľte!“