Vitajte na stránke
Alice Bartkovej
Alica Bartková je označovaná za výrazný talent súčasnej generácie spisovateľov. Od roku 2013 jej doposiaľ vyšlo pätnásť kníh vo vydavateľstvách Tatran, Forza, Slovart, Gasset, KICOM a Art Floyd. Niečo o nich a z nich nájdete na tejto stránke. Želáme príjemné čítanie!
Sychravé dni spisovateľky VI
Ráno som otvorila noviny a dozvedela som sa, že Nobelovu cenu za literatúru zase získal votrelec do poctivého sveta literatúry - takzvaný zástupca poézie. Vzápätí som sa obliala vriacou kávou a spadla zo stoličky. Nie, že by som trpela zmyslom pre spravodlivosť, ale toto ma vie vždy, jemne povedané: nasrať!
Namiesto toho, aby slová týchto príživníkov viedol rozum, varí sa im v hlavách iba omáčka z prirovnaní, metafor a prikrášlených obyčajností a svojimi záludnými perami ešte štrikujú okolo nich pestrofarebné obaly. Ak by sa v tých ich omáčkach aj vyskytol záblesk triezvej a duchaplnej myšlienky, utopí sa v hustom kale nesúvislých, rýmujúcich sa hlúpostí.
Sychravé dni spisovateľky VII
Je iba moja chyba, že som si zvolila budenie rádiom. Prvé, čo som dnes počula, a pritom som ešte ani nerozlepila oči, bola reklama na „funkčné nohavice“ v nejakom obchodnom reťazci. Neviem si predstaviť, že by predávali nefunkčné nohavice. Nestalo sa prvý raz, že som počula, či videla podobnú blbosť.
Reklama v telke ľuďom vtĺka do podvedomia, že si musia kúpiť „výkonné spotrebiče“ za tridsať percentné zľavy, lebo inak asi zomrú. Na internete tiež vyskakujú reklamy na „účinnú kozmetiku“ či „dobré jedlo“. Neviem, prečo by vyrábali nevýkonné spotrebiče, neúčinnú kozmetiku, alebo varili zlé jedlo, a už vôbec nie, ako by ho potom predávali.
Sychravé dni spisovateľky V
Moja kniha je pesimistická. Nikde ani náznak nádeje na optimizmus. Na obálke je visiaca slučka z lana a jednoduchý názov Jediné východisko. Začala som ju písať na horúcej pláži, kde som pozorovala vysmiatych ľudí, vyhrievajúcich sa na slnku a myslela na koniec sveta. Neviem, či to bolo úpalom, ktorý pretrváva dodnes, ale tak nejako mi došlo, že v prúde nekonečna pred naším narodením a po našej smrti, sme len nepodstatné, dopredu zabudnuté fľaky s hlavami upečenými do červena. Z každého tiekol buď pot, opaľovací krém, voda, alebo mix všetkého a mne pripadalo, že cieľom našich životov je zanechať tu po sebe čo najdlhšiu stopu slizu.
Sychravé dni spisovateľky IV
Moja kniha je nudná. Celú ju prečítalo dokopy asi desať ľudí, ktorí potom skončili na jednotke intenzívnej starostlivosti. Boli totiž zvyknutí čítať moje knihy, ktoré nudné neboli, a tak z fanúšikovského odhodlania a z dôvery v niečo lepšie „prelúskali“ moju poslednú knihu od začiatku do konca. To robiť nemali. Už počas čítania sa objavovali problémy, ale po dočítaní sa im buď takpovediac zastavil rozum, zlyhalo srdce, takmer sa zadusili vo vlastných zvratkoch, alebo len tak, znenazdania, upadli do kómy. Taká nudná je moja kniha. Má 945 strán plných siahodlhých opisov každej maličkosti a pointu žiadnu.
Sychravé dni spisovateľky III
Mám spisovateľský blok. Na jar som dostala pomyselný úder do hlavy, ktorý mi tam nahnal plno skvelých myšlienok. Dala som sa teda do písania knihy, no zistila som, že okrem hlavnej pointy mi už nič okolo nej nenapadá. Každý deň, hneď po rannej káve som sa snažila rozvíjať pointu, aj keď už ani tá mi nepripadala obzvlášť skvelá. Moja myseľ vypúšťala iba bezduché frázy a vety, ktoré nedávali hlbší zmysel, vlastne žiaden zmysel.
Sponzori
